Každá pneumatika musí spĺňať tie najprísnejšie a najkomplexnejšie normy, aké svet tohto motošportu vyžaduje.
Vo svete Formule 1 sa vystriedalo viac dodávateľov pneumatík. Posledné sezóny to je talianska spoločnosť Pirelli. Prvé sezóny to mala spoločnosť naozaj ťažké. Ako nováčik ju v F1 kritizovali kvôli slabej zmesi pneumatík a rýchlemu opotrebeniu, čoho dôkazom bolo prílišné znečistenie trate. Aktuálne spoločnosť vyrába pre tímy F1 až šesť druhov pneumatík. Pre tímy sú pneumatiky označené číslami 1 – 6. Bežnému fanúšikovi nejaké detaily starosť nerobia a bežné názvy, ktoré pozná sú mäkké, stredné alebo tvrdé. Kvôli prehľadnosti je to zrejme omnoho lepšie. Predsa len značenie tvrdé (oranžová), stredné (biela), mäkké (žltá), super mäkké (červená), prechodné (zelená), na mokro (modrá) by mohlo spôsobiť zmätok. Hoci pre oko diváka je tu práve farebné odlíšenie.
Zaujímavosťou je, že pneumatiky prechádzajú rôznymi skúškami či testami, ktoré by bežná pneumatika nikdy nevydržala. Napríklad čo i len minimálna odchýlka pri natlakovaní môže spôsobiť katastrofu. Pneumatiky monopostov sú plnené na tlak 1,2 až 1,3 baru podľa druhu zmesi. Samotné pneumatiky však nie sú plnené vzduchom. Naplnené sú totiž čistým dusíkom, ktorý pri extrémnej záťaži udržiava konštantný tlak. Takisto je možné pneumatiky zahriať na vysoké teploty nad 100°C. Opomenúť nesmieme ani to, že pneumatiky prechádzajú množstvom meraní a skenovaním, ktoré môžu odhaliť aj minimálnu nerovnosť na povrchu, prípadne odhalia minimálnu odchýlku v hodnotách tlaku.
Až po splnení všetkých kvalitatívnych znakov je možné pneumatiku dodať cieľovým zákazníkom.
