Stále to však nie je až tak zlé a v určitých prípadoch je to aj pochopiteľné. Úrokové sadzby na viacerých úveroch lámu historické rekordy a prerážajú všetky dná. Týka sa to však nielen hypoték, ale aj bežných spotrebných a spotrebiteľských úverov. Úroky skrátka nikdy neboli nižšie a ľudia to aj patrične využívajú.
Našetrené máme veľmi málo a ak niečo, tak to držíme v banke
Požičiavať sa dá aj zodpovedne a jedným zo základných pilierov by malo byť bohatstvo. To sa dá vyjadriť napríklad pomocou finančných aktív domácností, čomu sa venovala aj štúdia Global Wealth Report. Podľa tejto štúdie máme spomedzi okolitých krajín najväčšie medzery práve v tomto ukazovateli.
Úspory priemerného Slováka dosahujú výšku zhruba 5.300 €, čo je v porovnaní s našimi susedmi veľmi nízke číslo. Už aj Bulhari majú našetrené viac, v priemere cez 6.300 €. Poliaci majú ešte o niečo viac, zhruba 6.500 € na každého z nich. Ak sa pozrieme na západ, napríklad na našich bývalých „bratov“ zo spoločného štátu, priemerný Čech má nasporených viac ako 12.600 €.
Problémom je aj to, kde svoje úspory ukladáme. Aj v tomto porovnaní sme obstáli veľmi zle, nakoľko dve tretiny ľudí si šetria v bankách. Či už ide o termínované vklady, vkladné knižky alebo bežné účty, v každom tomto prípade peniaze nezhodnocujeme, ale v podstate buď stagnujú, alebo sa ich hodnota vplyvom inflácie dokonca znehodnocuje.
Ostatné krajiny z regiónu sú na tom úplne opačne a je bežné, ak si väčšina ľudí nesporí v banke, ale využíva výkonnejšie finančné nástroje. Investovanie je síce pojem, ktorým sa dnes už zaklína hocikto, ale faktom je, že dlhopisy aj podielové fondy prinášajú oveľa vyšší úrok, než bežné bankové produkty.
Priemerný Slovák dlhuje cez 5.500 €
Ako sme spomenuli už na úvod, nízke úroky prajú zadlžovaniu. Priemerne dlhuje každý z nás až 5.570 € a za posledný rok sa objem poskytnutých úverov slovenským domácnostiam zvýšil o neuveriteľných 14 percent. Tento rast bol najvyšší v histórii samostatného Slovenska a od roku 2010 prišlo podľa NBS k dvojnásobnému zvýšeniu podielu dlhu domácností na výkone ekonomiky.
Problémom je tiež to, že v bankách pribúdajú úvery, ktoré nezvládajú dlžníci splácať viac ako 3 mesiace. Do tohto intervalu spadajú úvery až za 400 miliónov €, čo predstavuje takmer 9 % zo všetkých poskytnutých spotrebných úverov. K týmto číslam prispieva aj čoraz častejšie refinancovanie pôvodných úverov.
Ak sa totiž klient dnes rozhodne refinancovať svoju starú pôžičku, väčšinou mu ponúkne banka nielen lepší úrok, ale aj možnosť zobrať si ďalšie peniaze navyše. Nie každý žiadateľ odolá takémuto pokušeniu a v prípade náhleho výpadku príjmov sa dostáva do omeškania a platobnej neschopnosti. Aj vďaka nízkym úsporám sme tak zraniteľnejší viac, ako kedykoľvek predtým.
Pozor na to, čo si za peniaze kúpite
Všeobecná ekonomická poučka hovorí, že za úver by si mal spotrebiteľ obstarať taký majetok, ktorého doba používania presiahne dobu splácania samotného úveru. Práve nedodržiavanie tohto základného pravidla môže v budúcnosti výrazne prispieť k problémom s úvermi.
Kým taká bežná pôžička na bývanie vo forme hypotéky je v tomto prípade ešte v poriadku, väčším problémom sú spotrebné a spotrebiteľské úvery. Ak sa niekto rozhodne kúpiť auto, ktoré bude používať 4 roky, no splácať ho bude 6 rokov, dochádza tu k jasnej disproporcii.
Problémom je aj nakupovanie vecí spotrebného charakteru, napríklad mobilných telefónov alebo elektroniky celkovo. Dnes sa stáva čoraz viac bežnou módou kúpa nového televízoru, tabletu alebo mobilu aj každý rok, no neváhame na tieto veci použiť peniaze zo spotrebného úveru so splatnosťou aj niekoľko rokov.
Ešte horšie je, ak sa peniaze získané z úverov investujú na zaplatenie dovolenky. Ľudia si chcú „užiť“, no zabúdajú na to, že krátkodobý pôžitok tak vymieňajú za niekoľko rokov splácania a „odtŕhania si od úst“. Pokiaľ existuje relevantný cieľ, ktorý chcete prefinancovať, nie je samozrejme vôbec nič zlé na tom požičať si na to. Určite však venujte viac pozornosti porovnaniu možností a ich riadnemu prepočítaniu.
Viac merať, menej strihať
Základom by mali byť bankové úvery. Tie ponúkajú lepšie úroky než nebankové pôžičky a navyše je aktuálne aj väčšia ponuka v tomto segmente. Ak máte dostatočný príjem, nemáte problémy s úverovou minulosťou a spĺňate všetky ostatné bežné podmienky, nie je jediný dôvod na to, aby ste to neskúsili v banke.
Nie všetky banky ale majú rovnako výhodné podmienky. Využite preto možnosť porovnania. Stanovte si presnú sumu a dobu splatnosti, ktoré očakávate. Potom zistite, čo vám ktorá banka vie ponúknuť a za akých podmienok. Sústreďte sa pritom nielen na výšku úroku, ale aj na poplatky za schválenie úveru a porovnanie hodnoty RPMN.
Keď už máte svojho favorita, dobre si ešte raz prepočítajte, či váš rodinný rozpočet zvládne mesačnú splátku. Ak áno, podpíšte úverovú zmluvu, počkajte na vyplatenie pôžičky a použite peniaze presne na to, čo ste si zaumienili na začiatku. Odolajte možnosti požičať si viac alebo minúť časť úveru aj na iný účel!
Na záver ešte jedna dobrá rada: už hneď od začiatku splácania myslite na budúcnosť. Majte odložené aspoň dve mesačné splátky vopred, aby ste sa vyhli omeškaniu. To býva obvykle prvý krok do dlhovej priepasti, z ktorej sa budete dostávať oveľa dlhšie a ťažšie, než si myslíte. Prajeme šťastnú ruku pri výbere vašej vysnívanej pôžičky!
