Z legislatívneho hľadiska je vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom upravený v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje nielen práva a povinnosti výrobcov či predávajúcich, ale aj pôsobnosť orgánov verejnej správy z oblasti ochrany spotrebiteľa, ako aj postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa. Konkrétne práva spotrebiteľa sú uvedené v § 3 tohto zákona, a to v šiestich bodoch.
Spotrebiteľ, jeho práva či ochrana spotrebiteľa sú významnými témami, ktoré podliehajú neustálemu sledovaniu zo strany odbornej society. Cieľom odborných skupín, ako aj globálne Európskej únie, je vytvoriť ucelený riadiaci rámec, ktorého komplexnosť zabezpečí primeranosť, zachovanie práv oboch strán, a zároveň bude fungovať na princípe dobrých mravov. Teoretický rámec tieto podmienky potvrdzuje, avšak z praxe je zrejmé, že práve spotrebitelia sa ocitajú v priepastných podmienkach, kedy ich práva nie sú dostatočne uplatnené. Ukracovanie spotrebiteľov o ich zákonné práva sa pritom najčastejšie prejavuje už pri samotnom uzatváraní zmluvného vzťahu. Strana spotrebiteľa zmluvne podmienky predložené od dodávateľa prakticky nemá možnosť ako ovplyvniť, pričom za ďalšie je potrebné upozorniť i na častokrát prehnane komplikovanú a špekulatívne spracovanú formuláciu zmluvných podmienok. Takto fungujúce podmienky pritom vytvárajú priestor pre vznik možnej ujmy spotrebiteľa či jeho diskriminácií. Najčastejšie vyskytujúce sa konflikty, kedy sa spotrebitelia domáhajú svojich práv vznikajú v oblasti, kde dodávateľ vystupuje ako mobilný operátor, súkromná poisťovňa, nebankový subjekt či sprostredkovateľ súťaží o zájazdy. Práve v súvislosti s týmito sektormi sú najviac zaznamenávané neprijateľné zmluvné podmienky či nekalé praktiky. I keď sa neustále diskutuje o nedostatočnej ochrane spotrebiteľa, je potrebné podotknúť, že v určitých prípadoch práva spotrebiteľa presahujú práva dodávateľov, a to i v tých prípadoch, pokiaľ je poškodeným dodávateľ.
Ako však postupovať v takejto situácií a akým spôsobom sa na danú problematiku pozerá legislatíva Slovenskej republiky?
V prípade vzniku záväzku zo strany spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi nejakým spôsobom vybrať alebo určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy či zabezpečením záväzku z tejto zmluvy konať v mene spotrebiteľa. Pokiaľ sa však v spotrebiteľskej zmluve takého ustanovenia vyskytnú, ich účinnosť je neplatná. Legislatíva takisto reflektuje a presne vymedzuje i praktiky, ktoré môžu práva spotrebiteľa vážnym spôsobom narušiť. Jedná sa predovšetkým o nekalé obchodné praktiky, ktorých aplikáciou môže byť dosiahnutá napríklad ekonomická ujma spotrebiteľa, ďalej nie sú prípustné ani klamlivé konania či opomenutia a predovšetkým je vyjadrený absolútny nesúhlas s agresívnymi obchodnými praktikami. Všetky konkrétne vymedzenia sú definované v § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 tohto zákona.
Treba však uviesť, že predmetné povinnosti sa nevzťahujú len na veriteľa samotného, ale aj na osobu, ktorá v mene veriteľa vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. I keď legislatíva presne vymedzuje práva a povinností na oboch stranách, ich porušovaniu bezpodmienečne zabrániť nemôže. Správa a vymáhanie pohľadávok by mali byť dôkladne realizované a nevykonávané v rozpore so zákonom. V opačnom prípade, a teda pri výbere nesprávnej vymáhacej spoločnosti môže veriteľ v konečnom dôsledku riskovať poškodenie mena. Je tým myslený výber takej vymáhacej spoločnosti, ktorá pravidlá o dobrých mravoch, pravidlá morálky ako aj zákonne ustanovenia ignoruje. Medzi úkony, ktoré veriteľ a aj osoba konajúca v mene veriteľa, nesmie byť zaradený úkon ako napríklad vyhrážanie, obťažovanie počas sviatkov či dní pracovného pokoja, navštevovanie v domácnosti alebo na pracovisku spotrebiteľa a všeobecne kontaktovanie po osemnástej hodine. Okrem uvedeného je kladený dôraz i na finančnú stránku vymáhanej pohľadávky. V tomto ohľade nie je možné požadovať od spotrebiteľa úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré prevyšujú skutočné náklady.
Všeobecne možno skonštatovať, že z hľadiska vymáhania pohľadávky od spotrebiteľa je naozaj potrebné poznať zákonné možnosti ako ja práva a povinnosti predávajúceho. Ideálne je pohľadávku zveriť vymáhacej spoločnosti s dlhodobými skúsenosťami a predísť tak možným komplikáciám či nevyplateniu pohľadávky. Z hľadiska korektnosti a úspešnosti je klientmi odporúčaná spoločnosť Claims Collection s.r.o. so sídlom v Žiline, ktorá pri vymáhaní pohľadávok postupuje vždy v súlade so zákonom, a predovšetkým profesionálne. Konzultáciu Vášho prípadu môžete realizovať kedykoľvek telefonicky alebo prostredníctvom e-mailu.
