Medzi toto dedičstvo patria aj ľudové folklórne kostýmy - kroje. Na Slovensku sa v mnohých regiónoch môžete i v súčasnosti pri rôznych slávnostných príležitostiach kochať pohľadom na veselé kroje plné farieb a pútavých dekorácií.
Dlhá cesta k súčasnému vzhľadu
Ľudové kroje sú staršie ako tradičné oblečenie. Počas svojho vývoja prešli mnohými zmenami. Nie vždy bol také farebné a pútavé ako dnes. Predpokladá sa, že prvé kroje pre mužov i ženy mali skôr charakter jednoduchých košieľ bez zbytočných okrás. Na postupný vývoj až do dnešnej podoby mali vplyv prostredie a hlavne klimatické podmienky jednotlivých oblastí Slovenska. V južnejších častiach stačil ľuďom odev z tenších materiálov, napríklad z plátna. V horských oblastiach sa šili kroje z vlny, bavlny či ľanu. Často boli doplnené o kožušinové detaily. V bohatších oblastiach si mohli dovoliť ušiť oblečenie dokonca zo vzácneho hodvábu. Veľký posun v krojových odevoch nastal v 17. storočí. V tomto období sa začala rozvíjať čipkárska a výšivkárska tvorba, ktorá prenikla až do výroby folklórnych odevov. Výšivka sa líšili od regiónu k regiónu a dodávali krojom špecifický vzhľad. Niekedy sa líšili jednotlivé ozdoby medzi nie veľmi vzdialenými dedinami či dokonca v rámci jednej dediny. Regionálne rozdiely boli vidieť na prvý pohľad a pomáhali ľuďom odlišovať obyvateľov jednotlivých oblastí. Podľa kroja sa dali rozlíšiť nielen miestne charakteristiky, ale aj hospodárska vyspelosť regiónu.
Funkcia kroja
Na jednej strane kroj pomáhal definovať príslušnosť a na druhej sa postupne stával bežným oblečením, ktoré malo hlavne ochrannú funkciu. Základná časť odevu slúžila na ohriatie tela a vrchná bola ozdobou. Postupne sa kroje začali deliť na oblečenie na bežné nosenie a sviatočný odev. Počas bežného dňa ľudia nosili len jednoduchý kroj bez okrás. Počas mimoriadnych príležitostí prišiel na rad kroj vyrobený z drahších materiálov, ktorý bol hojne zdobený výšivkami. Kroje určovali príslušnosť ľudí k regiónu, náboženstvu, udávali spoločenský status a dokonca aj vek. Vývoj krojov prešiel toľkými fázami a má toľko odlišností, že presne sa podarilo doposiaľ opísať len 60 modelov slovenských krojov.
Základné časti krojov
Mužské kroje bývali plátenné a skladali sa z košele, gatí a zástery. Druhým typom bol ľudový odev keprový, ktorý vynikal úzkymi nohavicami v spojení s košeľou bez rukávov, rukávcami, sukňou a zásterou. Posledným modelom mužského ľudového oblečenia bol súkenný odev skladajúci sa len z dvoch častí – úzkych nohavíc a košele so širokými rukávmi. Ženský folklórny odev sa delil na rubášový a košeľový. Rubáše boli vyrábané z bavlny alebo plátna. Horná časť, ktorú tvorila košeľa, bola obopnutá korzetom. Spodná časť tvorená sukňou mala zásteru a bola bohato riasená. Košeľový kroj tvorili len košeľa, sukňa a zástera. Muži i ženy si zdobili hlavy pokrývkami. U žien boli obľúbené pestré šatky či čepce, slobodné dievčatá nosili len šatku alebo stužku vo vlasoch. Dôležitý bol taktiež účes splývajúci s pokrývkou hlavy. Muži mali v obľube klobúky a v zime čiapky z kožušiny. Počas sviatkov si ľudia obúvali čižmy. Inak nosili papuče alebo kapce.
