Pag

). Najväčšie mesto na ostrove je správne centrum Pag, kde žije okolo 4 350 ľudí. Ostrov sa nachádza v juhovýchodnej časti Kvarnerského zálivu a svojím pretiahnutým tvarom zasahuje do Zadarskej (severná časť) a Licko-senjskej župy (južná časť). Je dlhý až 60, no široký len 2 – 10 km a jeho rozloha je 284,56 km². Dĺžka členitého pobrežia s hlbokými zálivmi predstavuje až 269 km, z toho až 84 km predstavujú kamienkové a piesočnaté pláže. Pôvodná osídlenia sa od antiky do konca 4. storočia nachádzalo v mieste zvanom Caska, latinsky Kissa alebo Cissa. Potom, čo sa mesto ocitlo pod hladinou mora vďaka zemetrasenia, sa obyvateľstvo presťahovalo oveľa južnejšie. Tu vytvárali nové mesto, o ktorom pochádza prvá zmienka z 10. storočia, kedy bolo v celosti urbanizovanej.Tvorili ho mestské hradby, veže, tvrze, námestie, kostol, paláca aj Obyvateľstvo sa zaoberalo obchodom, rybolovom, chovom dobytka, námořnictvím a výrobou soli. Mesto Košljun slúžilo ako prístav mesta. V roku 1244 ho vyhlásil kráľ Bela IV. slobodným kráľovským mestom, v dôsledku čoho sa Pag ekonomicky značne rozvíja. V priebehu 15. storočia, kedy turecké nebezpečenstvo preniklo až do blízkosti mesta, sa obyvateľstvo už druhýkrát e zvanej Staré mesto prebieha archeologický výskum. Z pamiatok sa tu zachovalkostol sv. Marie (crkva sv. v histórii presťahovalo.Rozhodlo sa postaviť úplne nové mesto kúsok ďalej v zátoke Katena. Na pôvodnej lokalitMarije) z 12. storočia a utvrdenie kláštor z roku 1589, ktorý tu postavili Františkáni už v čase existencie nového mesta. Výstavba nového mesta Pag sa odvíjala v rokoch 1443 - 1474 podľa moderné predlohy významného chorvátskeho renesančného sochára a staviteľa Juraja Matvejeva Dalmatínca. Pôvodný gotický návrh bol obohatený o nové prvky v renesančnom a neskôr aj barokovom slohu. Mesto pretínala sieť paralelných a kolmých ulíc s námestiami v tvare štvorca a obdĺžnika. Centrálnemu námestí dominuje farský kostol Nanebovzatia Panny Márie (uznesení Blažena Djevice Márie) z 16. storočia. Tu stojí aj Kniežací palác(Knežev dvor) s veľkolepým portálom, pôvodné sídlo mestskej rady. Z dávneho opevnenia s deviatimi vežami sa zachovala iba jedna, mestská veža Skriva (Gradska kula Skriva). Kláštor benediktýnek (benediktínsky samostan) s kostolom sv. Markéty(sv. Margerita) uchováva viacero cenných cirkevných predmetov a obrazov. Dodnes je tu zachovaná tradícia pečenia aromatického pečiva, ktorým sa hovorí baškotini a ktoré ponúkajú pri vchode okoloidúcim.