Legislatíva, ktorá môže všetko ešte viac zamotať
Koncom augusta bola počas kultovej výstavy Agrokomplex rozoberaná aj veľmi aktuálna a zároveň pálčivá téma „Pôda, základ rozvoja nášho poľnohospodárstva“. Kompetentní tu riešili najmä schválenie novej legislatívy o nadobúdaní pôdy. Vo svojej podstate by malo ísť o ochranu užívateľov pôdy pred zahraničným nákupom. Z toho vyplýva, že predajca musí pôdu najskôr ponúknuť jej užívateľovi. Prijatie takéhoto zákona bola údajne nevyhnutné, pretože dnes vlastnia zahraniční lídri 60 až 100-tisíc hektárov našej pôdy. Druhá strana sa však bráni tým, že za veľmi krátky čas sa znížil počet kupujúcich a to sa musí niekde odraziť. Hrozí tu reálne riziko zamrznutia trhu s pôdou. V dôsledku toho sa môže tiež zvýšiť cena pôdy a začne sa vo veľkom využívať na nepoľnohospodárske účely. Je zrejmé, že nadhodnotené ceny nebudú pre poľnohospodárov atraktívne a o pôdu sa tak budú zaujímať finančne stabilnejší investori. Agrárny pracovník totiž musí myslieť aj na finančné rezervy, ktoré si vyžaduje napríklad servis strojov alebo náhradné diely. Celé sa to môže nakoniec proti poľnohospodárom obrátiť, pretože v konečnom dôsledku sa k pôde dostanú ešte ťažšie.
Vysoké prebytky produkcie
Tento rok bola úroda naozaj bohatá. Aj keď sa zdá, že poľnohospodári by sa mohli radovať, nie je to až také jednoznačné. Netreba zabúdať, že na Slovensku máme obmedzené spracovanie a práve to vedie k obavám. Vo väčšine prípadov exportujeme nadbytok do EÚ. Čo však robiť v prípade, že sú na tom podobne aj iné krajiny? Marian Uhrík, predseda Zväzu výrobcov krmív, skladateľov a obchodných spoločností vidí riešenie v oživení živočíšnej výroby. Tá by mohla viesť k nárastu spotreby kŕmnych zmesí. Možno je načase naštartovať rýpadlá a vytvoriť priestor pre chov hydiny, ošípaných a prežúvavcov. Prebytočné obilniny a kukurica by tak našli svoje uplatnenie a to by viedlo k 80%-tnej sebestatočnosti v domácej výrobe.
Chmáry z ruského embarga
Zdá sa, že momentálne sa javí ako najvážnejší problém politické opatrenie, ktoré úzko súvisí s ruským embargom na dovoz potravín z EÚ. Agropotravinári sa obávajú ekonomických dôsledkov. Je ťažké odhadnúť, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, no akékoľvek ďalšie napätie by vážne poznačilo ekonomiku Európy. Kompetentní našej krajiny by preto iste uvítali zmiernenie momentálneho stavu, a teda sankcií smerujúcich na Rusko, pretože je jasné, že ich nepocítia iba tam. Ruská strana bude určite reagovať a že má na to, aby vrátila silný úder, nemusíme pochybovať. Pod tlakom ruského embarga stratila Únia odbyt agropotravinárskeho tovaru za takmer 11 miliárd eur. Bude ťažké hľadať riešenia. Podaktorí skeptici by najradšej vzali minirýpadlo, niekoľké elektrocentrály, amplióny a presťahovali sa s veľkými transparentmi pred Európsky parlament. Tu by ukázali svoj hlučný protest. Je však málo pravdepodobné, že takýmito demonštráciami niečo dosiahneme. Určite by sme nemali podceňovať ani spoločnosti, ktoré sa zaoberajú prebaľovaním tovaru. Stačí teda zmeniť krajinu pôvodu a problém by mal byť zdanlivo vyriešený. Legislatíva koniec-koncov vyžaduje uvádzanie miesta výroby iba na niektorých druhoch. Hoci sa zvýšia kontroly takýchto subjektov, zabrániť sa im v činnosti nedá, pretože vo svojej podstate nemusia porušiť zákon. Európska komisia síce vyčlenila finančnú čiastku, ktorou chce odškodniť postihnuté sektory, no otázkou zostáva, ako dlho to takto udrží. Hrozí nám, že stratíme ruský trh definitívne? Poprední predstavitelia vidia riešenie vo výzve, aby obchodný sektor neuprednostnil lacnejšie ponuky zahraničného tovaru, ktorý bol pôvodne určený pre Rusko, pred našimi výrobkami. Údajne by sme mali byť schopní dokázať, že predaj domácich potravín nebude klesať, ale sa postupne zvyšovať.
Toto sú teda aktuálne starosti, ktoré trápia našich poľnohospodárov a s nimi vlastne nás všetkých. Určite budeme vývoj ďalej sledovať a dúfať, že sa nájdu tie najmenej bolestivé alternatívy.
Zdroj: agrobiznis.sk
Foto: freedigitalphotos.net
