Napriek tomu, že vieme o ľudskej duši a smrti veľmi málo, vedci stáročiami odhalili aspoň detaily toho, čo sa deje po smrti s telesnou schránkou človeka.
Kedy nastáva smrť
Smrť je definovaná zástavou srdca. Mnohí ľudia so zdravotnými komplikáciami alebo po nehode žijú roky v kóme, srdce im pracuje, ale mozog nie. Keď doslúži aj srdce, nastáva smrť. Jedine srdce je schopné zabezpečiť prietok krvi v tele a je pumpou celého života. Naopak mozog vie bez srdca nejakú dobu prežiť. Snaží sa zobrať svoj pohon, kyslík, zo všetkých zdrojov. Práve z uvedeného dôvodu sa lekárom niekedy podarí srdce oživiť, ale poškodenia na tele sú neodvrátiteľné. Známe sú prípady kedy žena po mozgovej smrti porodila dieťa. Je teda jasné, že srdce je pre človeka zdrojom života.
Prvé hodiny po smrti
Pár minút po smrti začne telo vplyvom nedostatku kyslíka meniť farbu. Celé telo okrem nôh bledne, na nohách sa vytvárajú tmavé modriny spôsobené usádzaním krvi v najnižších častiach tela. Tento proces nastane do pol hodiny po smrti. Ďalším dôkazom toho, že život nahradila smrť je teplota. Tá klesá závratnou rýchlosťou, skoro jeden stupeň Celzia za hodinu. Pracovať v márnici musí byť náročné, pretože telo sa ešte niekoľko hodín po smrti hýbe. Pohyb tela začína zhruba hodinu po smrti. Niektoré svaly sa zmršťujú a iné zväčšujú. Jemné pohyby tela vyzerajú naozaj strašidelne. Podobne je to aj s vlasmi a nechtami. Dlhé roky si ľudia mysleli, že tieto časti tela po smrti rastú. Pravda je taká, že vlasy i nechty sa zdajú dlhšie kvôli zmršťujúcej sa koži. V hlasivkách sa hromadia plyny, ktoré pri uvoľňovaní vedia vydať naozaj rôznorodé zvuky. Niektoré pripomínajú stenanie, iné pískanie. Pri pohľade na mŕtvolu by ste si iste spomenuli na povery o upíroch. Mŕtvi ľudia totiž často vyzerajú mladšie ako pred smrťou. Vyrovnanie vrások na pleti je zapríčinené uvoľnením tvárových svalov. Všetky uvedené skutočnosti sú naozaj desivé a môžu vyvolávať v nevedomých ľuďoch pocit, že človek ešte žije. O opaku vás presvedčí až vyprázdňovanie čriev a močového mechúra. Telo a jeho okolie začínajú páchnuť.
Rozklad tela
Začiatok rozkladu tela nastáva už štyri minúty po smrti. Mŕtve telo a jeho enzýmy začnú po niekoľkých hodinách zapáchať. Hnilobný smrad pochádza z baktérií či húb, ktoré prilákajú tráviace enzýmy uvoľňované z tela. Baktérie a huby sa na tele rýchlo množia. Po ich premnožení sa začína telo rozkladať a zapáchať ešte viacej. Smrad samozrejme priláka taktiež rôzny hmyz. Najskôr sa prídu na tele priživovať muchy mäsiarky, neskôr sa k nim pridajú rôzne červíky, roztoče, chrobáky a pavúky. Veľké množstvo baktérií sa zhromaždí aj v črevách a ostatných orgánoch, ktoré sa začnú vplyvom ich pôsobenia rozkladať. Nasleduje hniloba a postupné odlupovanie kože. Ak je telo pochované, celkový jeho rozklad trvá zhruba desať rokov. Najodolnejšie sú kosti, ktoré sa na prach zmenia až po mnohých desaťročiach.
