Dnes sú hračkárstva preplnené kde čím a deti hračiek dostávajú obrovské množstvo nielen od nás, ale aj od rodiny či známych. Ako ale vybrať len tie správne a neutopiť sa v dnešnom nadbytku?
Psychológovia jasne varujú, aby deti nemali nadbytok hračiek
Z množstva sú potom zmätené a nehrajú sa s ničím. Hra sa premení v prehrabovanie sa hračkami, v ich rozhadzovaní po byte, čo nakoniec skončí sporom s rodičmi a vynúteným upratovaním hračiek. Potrebuje dieťa skutočne v dvoch rokoch tridsať plyšových hračiek? Nebolo by lepšie, aby malo dve, ku ktorým si vytvorí bližší vzťah? K čomu je 20 puzzlí, ktoré sa navzájom pomiešajú a už sa nedajú zložiť?
Podobné je to ale aj s knižkami, pastelkami, športovými potrebami apod. Všetkého je veľa, doma sa nám to hromadí v niekoľkých kusoch a nie príliš valnej kvalite. Čo s tým?
Nemusíte prestať kupovať hračky, ale kupujte ich rozumne
Dobre vždy zvážte, akú hračku dieťaťu kúpite. Obecne si myslím, že návšteva hračkárstva by pre dieťa samotné mala byť tabu. Nevie sa samo na mieste rozhodnúť, čo skutočne chce. Ani posúdiť, či sa s danou hračkou bude chcieť hrať aj zajtra. Impulzívne sa vrhá na hračky, pretože ho krátkodobo zaujmú. Ale vyberať hračky by ste dlho mali pre dieťa len vy.
Čo robiť s návalom hračiek od rodiny?
Zaveďte systém. Najproblémovejšie sú staré mamy, a práve s nimi sa týmto systémom dokáže eliminovať nákup nevhodných hračiek. Dohodnite sa, že sa hračky budú nakupovať na internete. Bavte sa spolu, čo dieťaťu kúpiť. Bábiku už má, ale starká k nej môže dokúpiť postieľku. Naveďte starkú, aby kúpila pokračovanie k stavebnici, s ktorou sa dieťa hrá, nie inú, nekompatibilnú. A hlavne, zakážte starým rodičom nakupovať hračky impulzívne pri každom nákupe v meste.
Aby celý systém fungoval, nechajte však starej mame aj kúsok voľnosti. Napríklad pokiaľ ide o výber kníh pre dieťa. Alebo jej dajte možnosť nakupovať pre malé deti maľovanky, či čokoľvek, čo sa minie: pastelky, tempery, apod.
