Pod bezdomovectvom si často predstavujeme ľudí, ktorí spia na uliciach našich miest. Aj keď je to asi najviditeľnejší prejav chudoby, ľudí bez domova alebo ľudí ohrozených stratou strechy nad hlavou môže chudoba zasiahnuť aj inak.
Sandra Tordová šéfredaktorka časopisu Nota Bene a ambasádorka projektu Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu hovorí o bezdomovectve ako o probléme extrémneho vylúčenia – z bývania, z trhu práce, zo zdravotného systému... „Strata bývania spôsobuje výpadok človeka zo súkolia systému, a späť sa naskakuje veľmi ťažko. Najväčšou brzdou sú práve predsudky a mýty, ktoré vidia bezdomovectvo ako životný štýl a nie ako vážny sociálny problém ktorým v skutočnosti je,“ upozorňuje Sandra Tordová.
„Do práce sa z kanála chodiť nedá, človek bez pravidelného prístupu k hygiene ostáva špinavý, bez práce a kontaktov s rodinou stráca medziľudské kontakty. Vtedy neostáva nikto, kto pomôže nájsť si prácu či potiahne, keď je ťažko. Zachovať si sebaúctu a nejaké životné ciele v tejto fáze života je nadpozemský výkon,“ hovorí Sandra Tordová.
Mnoho chudobných ľudí žije v dočasných ubytovacích zariadeniach ako sú útulky či nocľahárne. Ich bývanie je však častokrát neisté kvôli nespravodlivým nájomným podmienkam a hrozbe vysťahovania.
„Z bývania, ktoré je nutnosťou pre nás všetkých, sa v poslednej dobe stáva luxus,“ konštatuje Sandra Tordová „Je nehorázne málo "sociálnych" teda obecných nájomných bytov pre nízkopríjmové skupiny ľudí.“
Osobná kríza
Dôvody, prečo sa ľudia stávajú bezdomovcami, sú rôzne. Spravidla ide o kombináciu medziľudských vzťahov, spoločenských a inštitucionálnych faktorov.
Dramatické zmeny životných okolností, finančné a osobné problémy spôsobené rozvodom, stratou blízkej osoby, duševná choroba alebo nadmerné užívanie alkoholu, zneužívanie drog či omamných látok môžu vystaviť ľudí všetkých vekových kategórií riziku straty domova. V ohrození sú aj osoby prepustené zo zariadení pre starostlivosť, či z nápravnovýchovných zariadení.
Na prah bezdomovectva môže ľudí doviesť obmedzený prístup k vhodnému bývaniu alebo nezamestnanosť. Tým chudobnejším môžu spôsobovať problémy aj neustále rastúce náklady na bývanie.
„Bohužiaľ na ulicu sa môže dostať ktokoľvek z nás. Prax ukazuje, že takmer tretinu slovenských bezdomovcov tvoria odchovanci detských domovov, ale aj stále viac rodín a mladých ľudí,“ vysvetľuje Sandra Tordová. „V mnohých mestách na Slovensku sú bezdomovci v ohrození života kvôli chýbajúcim základným službám ako sú nocľahárne, denné centrá, chýba prístup k zdravotnej pomoci a zariadenia pre bezdomovcov prepustených z nemocnice na domáce ošetrenie. Nedostatkové sú tiež služby, ktorých cieľom je pomôcť im v integrácii späť - napríklad poradenstvo či chránené pracovné dielne.“
Štúdie EÚ dokazujú, že vyše tretina ľudí žijúcich na prahu chudoby vynaloží 40 % svojich finančných prostriedkov na bývanie. V porovnaní s priemerom je to viac ako dvojnásobok toho, čo vynaloží na bývanie priemerný Európan.
Správa poznamenáva, že údaje z členských krajín indikujú, že množstvo ľudí prebývajúcich v zlých podmienkach alebo bez ubytovania sa v niektorých krajinách zvýšilo. Čiastočne to môže byť spôsobené nedávnou hospodárskou recesiou.
Neprimerané služby sociálnej podpory môžu problémy ešte zvýrazniť. Napríklad, prídel sociálnych bytov sa v každej krajine líši, v mnohých je tento systém riešený pomerne nešťastne. Ľudia bez domova nemajú spravidla ani trvalé bydlisko, preto je aj ich prístup k sociálnej pomoci či zdravotníckej starostlivosti sťažený.
Čo môžeme urobiť?
Za rozvoj programov na pomoc ľuďom bez domova sú v EÚ primárne zodpovedné jednotlivé členské štáty, pričom EÚ plní rolu koordinátora. Táto problematika je momentálne jednou z najhorúcejších častí agendy EÚ týkajúcej sa boja proti chudobe.
Zvyšovaniu povedomia verejnosti o problematike bezdomovectva sa v celej Európska komisia po celý rok 2010 intenzívne venuje aj prostredníctvom paneurópskej informačnej kampane Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Európska federácia národných organizácií pracujúcich s bezdomovcami spustila v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu kampaň nazvanú “Ending Homelessness,” ktorú môžeme voľne preložiť “Skončime s bezdomovectvom.” Kampaň nesie odkaz, že bezdomovectvo je problém, ktorý môže byť vyriešený len spoločnou snahou o rozvíjanie integrovaných stratégií namiesto investícií do reaktívnych, krátkodobých opatrení.
Podľa Sandry Tordovej je v našich silách riešiť aj tak komplexný problém akým bezdomovectvo nesporne je. Podľa jej slov však je však potrebné spojiť sily mimovládnych organizácií, charít, obcí a štátu. „Z legislatívnej a finančnej stránky má štát nenahraditeľnú úlohu. Neziskové organizácie mnohé prispievajú entuziazmom a kompetenciou ako problémy bezdomovcov riešiť v praxi. Obce môžu poskytovať jednak služby a hlavne pomôcť neziskovým subjektom vytvoriť podmienky na prácu – najmä tým, že poskytnú priestory, budovy a finančné príspevky.“
“Z hľadiska zákona sa mnohé služby pre bezdomovcov pohli smerom vpred – avšak ostáva veľa problémov otvorených,“ myslí si Sandra Tordová. „Napríklad to, že bezdomovci si môžu nárokovať služby len v mieste bydliska. To znamená, že viac ako 50% bezdomovcov sa vďaka tomuto nezmyselnému nariadeniu k službe vôbec nedostane,“ vysvetľuje. „Nie je vôľa zahrnúť a prepojiť v zariadeniach pre bezdomovcov zdravotné služby. To prináša veľkú kopu problémov, ktoré vedú až k ohrozeniu života. Mnohí trpia vážnymi zdravotnými problémami, a neexistujú pre nich adekvátne zariadenia. Bezdomovci majú z nemocníc tak ako ostatní pacienti odísť do domáceho liečenia – a niet kam. A to je len jeden z mnohých príkladov,“ uzatvára Sandra Tordová.
Ďalšie informácie
Hlavná stránka o sociálnej ochrane a sociálnej inklúzii
Spoločná správa EÚ o sociálnej ochrane a sociálnom zabezpečení
