Pokúsim sa objasniť pravdu o Mexických drogových karteloch. Dostal sa mi do povedomia článok, kde niektorý z mojich priateľov zverejnil reportáž amerického denníka, z druhu tých "lacnejších", dnes už verejne známeho, že píše pre Donalda Trumpa. Článok bol o systematickom vyvražďovaním kresťanov v Mexiku narkobarónmi a pisateľ prirovnal Mexiké kartely k činnosti skupiny ISIL na Blízkom východe. To ma zaujalo a keďže reportáž niesla znaky typicej "Americkej pravdy s garanciou," verejnosťou dnes často označovanou tiež ako účelová polopravda, alebo inak - propaganda.
Reportáž tvrdí, že Mexické drogové kartely sú horšie ako ISIL a vyvrazdujú katolícke obyvateľstvo. V základe by sa to logicky mohla zdať pravda, lebo nevinní ľudia v Mexiku naozaj zomierajú. Dokonca aj ilustračné fotografie, plné skrvavených obetí - často detí, sú uveriteľné, lebo Kartel Sinaloa, či iné, skutočne ľudí na Severe Mexika, nechutne vraždia. Zrovnávať však podstatu Mexických kartelov so skupinou ISIL z blízkeho východu, je naprostý nezmysel - boollshit. Vysvetlím samozrejme aj prečo.
Mexiko, napriek negatívam, ktoré Američania so Spojených štátov s obľubou o Mexiku píšu, je v svojej podstate mierumilovná a navyše prekrásna krajina, ktorú im všetci môžu len závidieť, pretože napriek, takmer sto rokov trvajúcemu tlaku Spojených štátov, si Mexiko dokázalo zachovať tvár, čo sa napr. o Slovensku nedá povedať už po dvadsať sedem rokoch, západného tlaku. Mexiko a jeho ľud napriek svojej jednoduchosti, nie sú žiadne postavičky, ktorých si politici posúvajú na šachovnici politiky hore dole, ako sa im zapáči, čo je mimochodom dnes v Európe, bežná prax. Takto veci v Mexiku rozhodne nefungujú. Ľudia v Mexiku, sú totiž oveľa, oveľa tvrdší, nezlomnejší a konzervatívnejší a keby vám ktokoľvek tvrdil niečo iné a propagandisticky vám to dokumentoval na čomkoľvek, nebola by to pravda. Hlavne pôvodné obyvateľstvo, si na kultúre svojich predkov zakladá s plnou vážnosťou, čo je zároveň hlavným dôvodom, prečo dodnes prežili. Zároveň sú to milí ľudia, prevažne oveľa priateľskejší, ako by ste čakali. Oni samozrejme milujú "to svoje" čo ale neznamená, že si nevedia uctiť "to cudzie." V dnešnom svete plnom nástrah, sa však naučili byť aj oveľa opatrnejší, hlavne v mestách, na severe Mexika s citelným americkým vplyvom. Navštívila som aj časti Mexika, kde sa krásne zlial kolorit pôvodnej krajiny a zvykov s Americkým tlakom a aj veľmi rozdielni ľudia, tam nažívajú v podstate veľmi dobre. Úspech je ukrytý vo vzájomnom rešpekte. Je to vlastne prosté.
Ja rešpektujem tvoje hranice chcenia, pokiaľ samozrejme nie sú ďaleko za mojimi a naopak, neposúvam neustále moju hranicu chcenia za tú tvoju. Vtedy obvykle veci v živote fungujú. Je to akési všeobecné pravidlo kvality a zmyselnosti ľudských vzťahov.
Každý vie, že kartely v Mexiku obchodujú s drogami. Nie všetci si ale uvedomujú, čo je podstata toho, prečo kartely vraždia. Môžete sa samozrejme pozerať na Americké filmy, kde vždy hrajú Mexičania tých krutých a Američania tých dobrých a vnímať pravdu povrchne. Pravda však obvykle býva niekde v strede a pred očami verejnosti, obvykle dobre ukrytá.
Na začiatok si povedzme, kto je koncovým odberateľom drog. Sú to ľudia v spojených štátoch, pretože 70,5% všetkých drog, vyrobených v Latinskej Amerike končí vo vreckách narkomanov, práve v Spojených štátoch. Kto teda stvoril Latinsko-Amerických narkobarónov? Latinská Amerika? Kdeže. Kokaín a jeho výroba sa predsa traduje od roku 1860 a Kokaín ako prvý vyrobil nemecký chemik Albert Niemann a len veľmi logicky, kvôli vhodným klimatickým podmienkam na pestovanie Koky pravej, v Latinskej Amerike, sa jeho výroba usadila práve tam a teda, kto iní, ako Latino-Američania, by s touto veľmi žiadanou komoditou, mali obchodovať? Na úspešný obchod, však potrebujú trh Spojených štátov, pretože Latino-Ameičania, drogami neholdujúnani ani zďaleka tak, ako Amíci z USA a to je elementárny problém, všetkych ďalších problémov Mexika a celej Latinskej Ameriky.
Američania v Spojených štátoch odmietajú akceptovať, že miliardy dolárov z predaja Kokaínu prevažne v hotovosti, končia v chudobnej Latinskej Amerike. Je to v zásade presne to isté, ako keby dnes vzácnu ropu, ťažili na území napr. Mexika samotní Mexičania (nie Američania, ako je tomu dnes), predávali by ju Američanom a zisky z predaja by sa stratili nevedno kam, bez odvedenej dane, vlastne celkovo sa tie peniaze stratia na území Latinskej Ameriky a Spojeným štátom nezostane nič iné, len to akceptovať a to sa Američanom rozhodne nepáči, hlavne preto drogovým Kartelom vyhlásili vojnu. Ten, kto by si teda myslel, že boj proti drogám je vec humanity a spoločenskej správnosti, by bol veľmi sklamaný. Navyše, na boj proti businessu s Kokaínom, majú takmer neobmedzené kompetencie, lebo drogy sú zakázaná komodita, čiže zdôvodňovať akékoľvek postupy boja proti drogám nemusia a teda hlavne preto sa za boj z drogami, dá veľmi sofistikované skryť kadečo, napríklad mocenský záujem USA v Latinskej Amerike.
Obdobie Pabla Escobaru v Kolumbií bolo obdobím, kedy Američania na Americkom kontinente, ešte stále tvrdo bojovali proti svojmu úhlavnému nepriateľovi- Komunizmu, ktorý bol proti všetkým pravidlám klasického obchodu, mimochodom - dôležitého princípu prežitia Spojených štátov - tvorbe kapitálu. Preto Američania potrebovali vplyv všade a Kolumbia bola jedna z krajín Latinskej Ameriky, kde sa vplyv Komunizmu dal obmedziť a to, boli spolu so záujmom zastaviť odliv Amerického kapitálu, cez obchod s Kokaínom do Latinskej Ameriky hlavné dôvody, prečo sa Američania, tak vehementne zasadili v Kolumbií za boj s Pablom ESCOBAROM. Problém bol, že tak narušili princípy žitia v regióne, pretože Kolumbia, bola a stále do určitej miery je proste Kolumbia, s výraznými črtami národnej hrdosti a sklonom k revolucionárstvu. Preto sa Escobarovi, rovnako ako dvom tretinám obyvateľstva Kolumbie prílišný Americký vplyv na vlastnom území nepáčil. To bol hlavný dôvod, prečo sa Eacobara tvrdo postavil v tom čase, proti vlastnej vláde. Robila totiž prílišnú pro-americkú politiku, ako to napr. na Slovensku len pred pár rokmi urobil Dzurinda s Miklošom alebo dnes robí pro-americký prezident Kiska, čo mu mnohí vyčítajú. Escobar bol totiž vo vlastnej krajine s peniazmi od Amerických feťákov kráľom a Američania mu jeho kráľovstvo, rozhodne chceli vziať. Pokiaľ sa do obchodu s drogámi v Kolumbií nepomiešali Američania, Escobar hromadne nevraždil. Naopak, ľudia ho milovali, pretože pokiaľ nebol vo vlastnej krajine atakovaný, nemal dôvod na zabíjanie a prevažne ľudu pomáhal. Staval kostoly, nemocnice, čo v osemdesiatych rokoch minulého storočia, nerobil v Kolumbií nikto, často ani vláda nie. Hromadné vraždiť začal až vtedy, keď mu jeho kráľovstvo, chceli Americania, prostredníctvom spojenectvá s Kolumbíjskou vládou vziať. Nakoniec, ktorý kráľ by sa svojho kráľovstva vzal dobrovoľne, však že? Zvyšok o Escobarovi poznáte z Amerických filmov.
Doba ukázala, že ako každá dobyvačná vojna o vplyv, v tomto prípade v Kolumbií z hlavnou myšlienkou zastavenia šírenia Komunizmu na Americkom kontinente, bola nesprávna, čoho najlepším príkladom je, že po rokoch, hrob Pabla Eacobaru, je druhým najnavštevovanejším hrobom na svete, navštevovaným ovela viac, ako hrob ktoréhokoľvek z Amerických prezidentov. Okrem toho, ako v každej vojne aj v Kolumbií zomreli tisíce nevinných ľudí a hlavným dôvodom, ani zďaleka nebol, len narkobarón. Vyzneje to šialené, ale Pablo Escobar, je teda národný hrdina, minimálne pre ľudí v Kolumbií, ktorí sú nacionalisticky založení. Musela som to napísať, lebo je to pravda.
Kartely a problémy s nimi spojené v Mexiku, majú veľmi podobný príbeh. Amerika má v Mexiku - z ich pohľadu rozhodujúci vplyv a keď im prvorado niekto v Mexiku stojí v ceste za vplyvom absolútnym, potom sú to kartely, lebo tie, si jednoducho nacionalisticky, na obchod s drogami osobito nárokujú. Drogy a všetko s nimi spojené, je podľa nich, len ich vecou. Podobnú myšlienku mala aj Talianska mafia - Kosa Nostra, čo vo voľnom preklade znamená - naša vec.
Problém je, že Mexičania sú iní ako Taliani a sú tiež tvrdší ako napr. Kolumbíjci a svoje nároky doma, si chránia oveľa viacej, ako iné národy. Mexické kartely sa na vlastnom území snažili robiť ústupky ale prestať obchodovať s drogami, odmietajú. Tvrdia že to je to len business a v princípe sa nemýlia, pretože napríklad Americký obchod so zbraňami, na ktorý si tiež Američania nárokujú, prináša vo svete oveľa viac obetí, ako drogy. Keby to len obchod nebol, organizácie ako CIA, by si nenechali od kartelov, v dobe kedy už všetci vieme, že obchod z drogami je nezastaviteľný, platiť za prižmurovanie očí napr. pri pašovaní drog. CIA, dnes už proti obchodu z drogami nebojuje, respektíve nie tak, ako inokedy, ale naopak, kontroluje ho. Samozrejme za profit, lebo nakoniec, samotná CIA, je zložka, ktorá je tiež len veľmi drahá a to aj pre krajinu, ako sú Spojené štáty. Americký žurnalisti, popísali na túto tému, "tóny textov."
Problémom je, že poplatky za tolerovanie odchodu z drogami, sú pre kartely neúnosne vysoké a obchod z drogami, sa tak stáva oveľa menej zaujímavým. Kartely totiž musia zo ziskov vykryť aj ďalšie výdavky. Straty, z neúspešných dodávok, kedy drogy, obvykle na ceste, im nájde a zhabe polícia. Američania si tak dávajú šancu, prevziať nad obchodom s drogami absolútnu kontrolu a v boji proti kartelom pritvrdzujú na každom fronte. Preto kartely začali robiť hrôzostrašné veci. Takéto správanie, považujú za podraz a za žiadnu cenu, sa nechcú nechat "vyšachovať" z businessu. Zničením kartelov, by totiž obchod z drogami neprestal, to je dúfam jasné všetkým, iba by sa zmenil tok peňazí za drogy, z kartelov, na iné, možno pro-americkejšie subjekty. V drogách sa totiž točí rovnaké množstvo peňazí, ako v zbrojárskom priemysle. Opäť, podobné ako v Kolumbií sa však potvrdzuje, že násilné riešenie Spojených štátov pri obchode s drogami v Mexiku, nemá žiadne rácio, pretože opäť zomierajú len nevinní ľudia v tomto prípade kresťania, pretože na severe Mexika, žijú prevažne iba kresťania, pritom skutočné riešenie je niekde úplne inde. V prevencii. Záver je taký, že Američania sa vôbec nesnažia o zastavenie predaja drog v Amerike, ale o prevzatie absolútnej kontroly, nad obchodom.
Rituálne vraždy v Mexickom svete drog, sú teda boollshit a ak nejaké existujú potom sú len na zvýraznenie toho, čo sú kartely v snahe nenechať sa Američanmi z trhu s drogami vytlačiť, schopné urobiť. Mimochodom, časť Mexičanov sú potomkami Máyov, ktorí rituálnymi vraždami, ctili život, čiže k rituálom tohoto typu majú historicky blízko, ale že by sa zamerali na vyvražďovanie katolíckeho sveta ako Islamský radikáli, je číry nezmysel a propaganda. Vlastné celé divadlo okolo kartelov je dnes len propaganda, pre tých, ktorí chcú trh s drogami ovládnuť. Postaviť totiž drogové kartely do rovnakého svetla, ako teroristickú organizáciu ISIL, im dáva väčšiu podporu svetovej verejnosti, na fiktívny boj proti drogám. Mexiko je tak silný kresťanský svet, že vyvraždovanie katolíkov inou vierou, či nebodaj rituálnou sektou je tam niečo absolútne nepredstaviteľné a bolo by v momente potlačené.
V úvode som písala, že ISIL a vraždenie kartelov v Latinskej Amerike predsa len má jedného spoločného menovateľa. Avšak len principiálne, lebo oba druhy týchto organizácií, začali brať vraždenie svojich protivníkov ako druh pomsty Spojeným štátom za miešanie sa do ich vnútorných záležitostí krajín a následná destabilizácia regiónu, je len sprievodným javom obrany pred agresívnou zahraničnou politikou USA.
Katalin Tara
