Ako sa takýmto problémom vyhnúť?
Veľkú úlohu hrá turistická obuv a správne ponožky
Kľúč k pohodliu a suchým chodidlám často nespočíva len v tom, aké turistické topánky nosíte, ale aj v ponožkách. Nesprávny materiál, hrubé švy alebo zlé odvádzanie vlhkosti môžu spôsobiť trenie, potenie a následné tvorenie pľuzgierov.
Nie príliš dobrou voľbou sú bavlnené ponožky. Bavlna síce saje pot, ale ho tiež zadrží. V dôsledku toho chodidlo ostáva dlhodobo vlhké, čím sa zvyšuje riziko tvorby otlakov. Oveľa vhodnejšie sú ponožky s prímesou syntetických vlákien (napr. polyester, polyamid) alebo vlny merino.
Ponožky určené na turistiku mávajú spevnené miesta v oblasti päty a špičky, kde dochádza k najväčšej záťaži a treniu. Správne zvolená hrúbka zvyšuje komfort a tlmí nárazy. Najmä pri dlhších túrach alebo viacdňových trekoch sa oplatí nosiť kvalitné outdoorové ponožky.
Ak sa chystáte na náročnejší výstup alebo dlhšiu trasu, nie je na škodu pribaliť si do batoha náhradný pár ponožiek. V prípade, že sa prvý pár prepotí alebo navlhne, môžete sa prezliecť do suchého, čím predídete treniu a vzniku pľuzgierov.
Turistická obuv musí sedieť na kritických miestach
Aby sa chodidlo v topánke nešmýkalo a zbytočne netrelo, musí turistická obuv sedieť v niekoľkých kritických zónach – na päte, špičke a priehlavku.
- Päta by mala byť v topánke pevne usadená. Pri chôdzi alebo vystupovaní do kopca nesmie dochádzať k nadmernému dvíhaniu päty, pretože trenie v tejto oblasti je najčastejšou príčinou tvorby pľuzgierov.
- Pri zostupoch sa prsty môžu posúvať dopredu a narážať do prednej časti topánky, čo vedie k otlakom na nechtoch a končekoch prstov. Medzi špičkou a najdlhším prstom musíte mať aspoň niekoľkomilimetrovú rezervu.
- Stred chodidla a priehlavok sú stabilizačné časti chodidla. Ak je vnútorný priestor príliš široký, noha sa bude pohybovať zo strany na stranu, čo môže spôsobiť nestabilitu a trenie, napríklad na bočných kostiach chodidla.
Šnurovanie s reguláciou tlaku
Aj tá najkvalitnejšia pánska a dámska turistická obuv nespĺňa svoj účel naplno, ak ju neviete správne zašnurovať. Vo vrchnej časti môže byť šnurovanie voľnejšie, aby neobmedzovalo krvný obeh a zbytočne nestláčalo priehlavok. V spodných častiach, najmä okolo päty, je dobré šnurovať pevnejšie, aby sa zamedzilo kĺzaniu nohy v topánke.
Ak budete dodržiavať uvedené zásady, máte vyhraté – dostanete sa do cieľa s úsmevom na tvári a bez bolesti. Dbajte na prevenciu, aby ste si mohli hory či prírodu užívať naplno.
