Som nervózny a... čakám

Kristián Takáč 09.08.2019 00:09 „Všetko sú to špiny", hovorievala moja nebohá babka a nič ju nepresvedčilo o opaku. Myslela tým politikov a politiku všeobecne. Vždy som sa jej to snažil nejak racionálne vysvetliť a presvedčiť ju o tom, že politika nie je čierno-biela. Keď už nič nepomáhalo, vytasil som najťažší kaliber. „Pozri, ja som už tiež ako dlho v Bruseli a tam sa v parlamente stretávam s poslancami, niektorí sú o ničom ale sú tam aj normálni, slušní. A predovšetkým, sú to iba ľudia. Chodia na malú i veľkú, tak ako my, potrebujú prachy a uznanie, tak ako my, len sú tou potrebou pohltení, je to ich pohonný motor... „, hovorieval som v nádeji, že sa starká ukľudní a zmení  pohľad na vec. „Spravím ti čaj", povedala po chvíli novozámockomaďarským prízvukom a ja som vedel, že nemá zmysel pokračovať. „Ja len dúfam, že sa toho eura nedožijem", dodala s povzdychom. Dva mesiace pred zlomovým januárom zomrela. Krutý, ale efektívny protest proti politike a realite... Ona si ponechala svoj názor, ja svoj.