09.06.2024 07:46 Väčšina onkologických pacientov, ktorých poznám, hovorili o tom, ako sa ich rodina zomkla, keď ochoreli. Niekedy to nevydržalo tak dlho, ako by si želali, lebo niečo rozvrátené nedokáže zlepiť ani tragédia, inokedy to malo šťastnejší koniec. Maša ale od svojej rodiny musela utiecť. Deptali ju.
09.06.2024 07:46 Udi sa do Izraela prisťahoval z Francúzska. Hoci je zo židovskej rodiny a doma dodržiavali aj isté tradície, o Izraeli nikdy nerozmýšľal. Mal dobrú prácu, priateľov, cítil sa byť Francúzom a svoje náboženstvo neriešil.
09.06.2024 07:46 Je to asi zbytočné a môže to byť bolestivé. Rozmýsľať o tom, čo by bolo, keby. Aj tak to na človeka občas príde. Môže to vytesňovať, koľko chce. Ja som si minule spísala, čo by bolo, keby som neochorela. Položky na ten zoznam sa mi nepísali ľahko, ale napokon sa mi uľavilo.
09.06.2024 07:46 Všetci ich poznáme. Dámy, zriedkavejšie pánov kŕmiacich pouličné mačky. Má ich azda každá štvrť. Aj onkologický pavilón. Mačky tam kŕmi Dalia. Už tri roky. Na pamiatku svojej sestry Zehavy.
09.06.2024 07:46 Inna je na invalidnom dôchodku. Má necelých štyridsať. Všetci z jej práce sú na tom podobne. Každý má istý stupeň invalidity, alebo je na ceste k nej. Inna bola baletka. Sólistka, obsadzovaná, obletovaná.
