11.10.2024 01:30 Bol som pritom ako riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania PZ Bratislava, keď nás ako nepriateľov štátu prenasledovala vtedajšia štátna moc predstavovaná Mečiarom, Lexom a Hudekom za to, že sme s profesionálnym zápalom vyšetrovali
11.10.2024 01:30 Zodpovedné štátne orgány, najmä vláda SR a ministerstvo vnútra v boji proti radikalizácii a extrémizmu prepadli na celej čiare, keď ich prístup k riešeniu tejto bezpečnostnej hrozby bol a je vysoko formálny,
11.10.2024 01:30 Kauza „Janoušek“ v Česku a „zavraždenej Zuzany Dz.“ na Slovensku vypovedajú o tom, že aj po rozdelení spoločeného štátu sa polícia vyvíja veľmi podobne a všeobecne vykazuje rovnaké chyby. Čo však je rozdielne medzi nimi je fakt, akým spôsobom sa k daným kauzám stavia vedenie polície. Zatiaľ čo v Čechách padol námestník prezidenta a pravdepodobne aj šéf pražských policajtov, v slovenskej polícii sa vedenie tvári, akoby sa ho to ani netýkalo, pravdaže ani ich podriadených. Musím uznať, že v tomto má značný náskok český policajný prezident Petr Lessy a slovenská strana ťahá za kratší koniec. Keďže sú tieto prípady veľmi závažné a týkajú sa fungovania systému práce polície je treba zistiť hlavné príčiny tohto markantného rozdielu.
11.10.2024 01:30 Reálne výstupy z činnosti špecializovaného vyšetrovacieho tímu k prípadom súvisiacim s dokumentom „Gorila“ bohužiaľ dávajú za pravdu tzv. skeptikom, ktorí ešte v začiatkoch jej prevalenia neverili v rýchle ani objektívne vyšetrenie a prípadné postavenie zodpovedných osôb pred súd. Po takmer šesť ročnom bezprecedentnom bagatelizovaní prípadu a jeho postupnom „utlmovaní“ a ničení dôkazov mali orgány činné v trestnom konaní aj s politickým establishmentom možnosť reparátu a ukázať verejnosti, že aj chcú ale aj vedia urobiť tie správne kroky. Všetko nasvedčuje tomu, že sa tak nestalo. Obávam sa, že prípadné potvrdenie mojich záverov len zvýši skepsu a nedôveru verejnosti v štátne inštitúcie, k fungovaniu nášho právneho systému a súčasne v danej konkrétnej veci prípadov vyplývajúcich z „Gorily“ aj do budúcnosti zdiskredituje a spochybní zákonnosť akéhokoľvek zistenia a rozhodnutia. A teraz konkrétne k ostatnému rozhodnutiu vyšetrovateľa vzniesť obvinenie Pavlovi Ruskovi za trestný čin podvodu v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu, a.s., Bratislava.
11.10.2024 01:30 Kauza Gorila nám priniesla dva základné príbehy. Prvý je o zneužívaní kompetencií ústavnými činiteľmi, vyššími štátnymi zástupcami, o úzkej spolupráci s predstaviteľom finančnej skupiny , i o neuveriteľnom korupčnom odlievaní štátnych zdrojov do súkromných vrecák.
11.10.2024 01:30 Návod na nevyšetrenie zločinov Prvým pokusom Slovenskej informačnej služby informovať o zistených poznatkoch z ITP Gorila bolo spracovanie spravodajskej informácie riaditeľa SIS z 24.1.2006, ktorá však z taktických dôvodov nebola odstúpená.
11.10.2024 01:30 Prakticky všetky osoby, priamo vystupujúce alebo zainteresované v kauze "Gorila", sa doteraz snažili pomerne triviálne vyhýbať sa podstate, teda obsahu dokumentov, prípadne popieraním ich „autenticity“ v podobe, v akej boli zverejnené na internete. Pripomína mi to situáciu zo začiatku leta roku 1996 po zverejnení nahrávky telefonického rozhovoru, známeho ako dialóg Hudek-Lexa, ktrý bol odvysielaný v rádiu Twist a v Rádiu Slobodná Európa. Pre "nepamätníkov": riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa sa bavil s ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom , ako zmariť vyšetrovanie únosu prezidentovho syna. Po odvysielaní záznamu ich telefonického rozhovoru v spomenutých rozhlasových staniciach riaditeľ SIS Ivan Lexa tvrdil, že nahrávka je kompilát. To sa dosť ťažko obhajovalo, pretože minister vnútra Ľudovít Hudek už v deň zverejnenia sa v živom televíznom vysielaní k rozhovoru priznal, s vysvetlením, že on to ale nenahrával. Aj v našom aktuálnom škandále s ITP Gorila všetci dotknutí argumentujú spravodajskými hrami či výmyslami. Len policajt Ján Rejda samotnú podstatu návštevy "konšpiračného" bytu i rozhovory so Zoltánom Vargom nepopiera.
11.10.2024 01:30 Pri čítaní článku v SME „ Jaroslav Spišiak: Polícia fungovala iba akože“ som si kládol otázku, či chuť predvádzať sa v pozícii najbystrejšieho a najprešibanejšieho zvíťazila nad rýdzo človečenským pudom sebazáchovy. To preto, lebo len málokomu sa podarí verejne priznať k spáchaniu trestného čínu. Len takto možno kvalifikovať doznanie J. Spišiaka k autorstvu tzv. mafiánskych zoznamov, ktoré nechal spracovať a v rámci „rozkladného opatrenia“ realizovať Úradom boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, ktorý v roku 2005 priamo riadil a tieto osobne cez médiá zverejnil, aby o určitých osobách písali ako o „mafiánoch“. Takéto konanie I. viceprezidenta PZ J. Spišiaka vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a ohovárania.
11.10.2024 01:30 Minister vnútra SR Daniel Lipšic a prezident PZ Jaroslav Spišiak nie sú orgány činné v trestnom konaní. Prvý je ústavným činiteľom, ministrom, povereným riadiť rezort ministerstva vnútra a druhý je štátnym zamestnancom, ministrom menovaným k riadeniu Policajného zboru. Ani jeden z nich nemá kompetenciu vstupovať akýmkoľvek spôsobom do procesu vyšetrovania, čiže trestného konania. Z tohto dôvodu je samotný proces vyšetrovania, ale aj zverejňovania jeho výsledkov, vo výlučnej kompetencii príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V konkrétnom prípade vraždy JUDr. Ernesta Valka je to vyšetrovateľ, ktorému daný prípad bol pridelený a súčasne dozorový prokurátor, ktorým je podľa informácií Gnerálnej prokuratúry SR niektorý z prokurátorov Odboru osobitného určenia.
11.10.2024 01:30 Polemizovať so „Stanoviskom prezidenta polície Jaroslava Spišiaka“ k personálnym čistkám je úplne zbytočné pre jeho frázovitosť a myšlienkovú chudobu. Najlepšou odpoveďou na tieto mediálne „vykrúcačky“ je popísať konkrétny prípad, ktorého aktérom bol J. Spišiak a policajt, ktorý bol najprv jedným z „vyvolených“ a o niekoľko hodín už bol len ďalším z „nepohodlných“. Plk. Ing. Ján Holič na vlastnej koži zažil v priebehu jedného dňa Spišiakov štýl a metódy jeho personálnej práce, ako aj kvalitu použitých informácií z dielne „jedna pani povedala“. Od konca júla 2010 to s ním bolo ako na hojdačke, raz dole, potom vysoko hore, aby zasa padol úplne na dno. Do tejto nechutnej hry s osudom policajta sa aktívne zapojil aj minister vnútra Daniel Lipšic. Ten vydal dva personálne rozkazy, jeden o ustanovení J.Holiča do funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ a vzápätí druhý podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe o odvolaní z funkcie riaditeľa spravodajskej jednotky Finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ bez uvedenia dôvodu a o jeho „uprataní“ na KR PZ v Bratislave.
11.10.2024 01:30 Po nástupe ministra vnútra Daniela Lipšica a vymenovaní plk. Jaroslava Spišiaka za prezidenta Policajného zboru v slovenskej polícii zavládol strach z nezmyselných personálnych čistiek. Tieto postihli už niekoľko desiatok riadiacich policajtov po celom území Slovenska a v riadiacej hierarchii prebiehajú od centrálnych útvarov až po okresné zložky. S „nepohodlnými“ policajtami sú vykonávané neformálne osobné pohovory, pri ktorých je im naznačené, aby „dobrovoľne“ písomne požiadali o prevelenie z doterajšej riadiacej funkcie a súhlasili s výkonnou funkciou o niekoľko stupňov nižšou, s nízkym platovým ocenením blížiacim sa existenčnému ohrozeniu rodiny, čo je pre mnohých jasná výzva na odchod priamo do civilu. „Dobrovoľnosť“ je služobnými nadriadenými kategoricky podmieňovaná hrozbou odvolania personálnym rozkazom ministra vnútra – bez uvedenia dôvodu. Mnohí nátlaku podľahli, no niektorí sa nepodvolili a uvedená hrozba bola ministrom realizovaná.
11.10.2024 01:30 Sú prípady a krvavý pondelok v Devínskej Novej Vsi k nim určite patrí, v ktorých nám obete, ale aj páchateľ, niečo odkazujú. Je len otázkou uhla pohľadu, či ich odkaz nie je našou obžalobou. Bolo by žiaduce, aby sme tento odkaz neprehliadli a nepremárnili. To hrozí, ak sa budeme príliš dlho zaoberať síce závažnými, no pre podstatu problému druhoradými detailami. Podstatou odkazu sú medziľudské vzťahy. Je to všeobecná nevšímavosť, podceňovanie, falošná hra na pomoc, neschopnosť štátu striktne vyžadovať zákony a morálku so štipkou empatie. Štátny smútok nemôže byť len falošnou pretvárkou, ale uvedomením si našich chýb a vytriezvením k ľudskosti. Je to náhoda, že po krvavom pondelku sa začínajú z falošného oparu vynárať hrôzostrašné kontúry dlhoročných medziľudských sporov, ktoré môžu byť predzvesťou ďalších tragédií ? Krompachy, Michalovce, Malacky, Prešov, Plavecký Štvrtok, Sereď, Košice ...? Je to možno ešte závažnejší problém ako rozvrátené verejné financie, a zdá sa, že už nie je ani 5 minút po dvanástej, ale už začína svitať, len nikto nevie povedať, čo sa objaví.
11.10.2024 01:30 Pri určovaní motívu konania masového vraha, ktorému chýbajú známky rozumného podnetu a jeho čin vykazuje odtrhnutosť od reality aj emotívny chlad, je podstatnou pravdivosť použitých faktov. Do mojich pôvodných postrehov a asociácií s podobnými prípadmi v minulosti, s ktorými som sa ako vyšetrovateľ stretol bola zahrnutá aj informácia poskytnutá verejnosti na druhý deň po udalosti televíziou Markíza. Najmä slovný úvod k prehratiu päť rokov starej reportáže relácie "Lampáreň" k členom rodiny, ktorí sa stali obeťami vražedného útoku bol hrubo skreslený a zavádzajúci, pričom k jej „dovysvetlovaniu“ došlo oneskorene po dvoch dňoch. Za svoj omyl v článku „Kde je motív masovej vraždy ? “ sa ospravedlňujem, najmä obetiam tragédie i pozostalým, pravdaže musím korigovať i svoje stanovisko k "nečinnosti" príslušných štátnych, súdnych i samosprávnych orgánov. Niektoré tvrdenia, najmä o existencii ohnísk napätia a možnosti ich eskalácie na Slovensku však ostávajú v plnosti. Súčasne s pôvodným článkom, ktorý som dočasne stiahol zo svojej blogovej ponuky, predkladám aj nový pohľad, ktorý najplastickejšie dokumentuje motív Ľubomíra Harmana na inom, veľmi podobnom prípade.
11.10.2024 01:30 Kľúčom k správnemu pochopeniu celého prípadu hromadného vraždenia Ľubomírom Harmanom v Devínskej Novej Vsi je zistenie motívu jeho konania. Pokiaľ polícia už v počatočnom štádiu vyšetrovania nezískala priame dôkazy o skutočnom motíve vraha, len ťažko možno očakávať zmenu, a preto je treba pracovať s už známymi dôkazmi a najpravdepodobnejším záverom – medziľudský konflikt medzi rodinou Slezákovou a vrahom. Konflikt bol pred verejnosťou skrytý a nosil ho v sebe vrah. O prítomnosti rasového podtónu možno uvažovať ako s pravdepodobnou alternatívou. Jeho príčinu treba hľadať v dlhodobom a sústavnom porušovaní zásad občianskeho spolunažívania, ktoré z rôznych dôvodov nebolo vyriešené, či aspoň primerane utlmené. V takejto situácii sa depresia z nemožnosti legálne ho vyriešiť a pretrvávajúce enormné psychické zaťaženie mení u niektorých jednotlivcov na rozhodnutie radikálne – vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Doporučujem prečítať aj nasledujúci článok - Psychologická sonda do mysle masového vraha.
11.10.2024 01:30 Ako vedúci špecializovaného vyšetrovacieho tímu zločinu zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska z roku 1995 som poskytol redaktorovi denníka SME odpovede na jeho päť otázok. Tu sú moje odpovede v kompletnom znení :
