13.12.2024 05:15 Včera zverejnilo viac, ako 50 signatárov výzvu prezidentovi Kiskovi, aby sa zúčastnil dňa oslavy víťazstva v Moskve. Výzva podpísaná pánmi Ftáčnikom, Čarnogurským, či Chmelárom je plná krásnych slov, no aj nečakane ostrej kritiky prezidenta Putina. Píše sa v nej v zjavnej súvislosti s anexiou Krymu: „Cieľom vzbudeného šialenstva bola vždy vojnová korisť. O tú išlo podnecovateľom nenávisti. O tú išlo všetkým strojcom vojen, lebo vojna je vždy aj príležitosť.“ Signatári výzvy sa tiež jasne vyjadrujú k aktuálnej nenávistnej propagandistickej kampani Ruska proti Ukrajine: „Vojna je vždy iba dôsledkom. Dôsledkom nenávisti, ktorej plamene sa rozhorievali postupne, ba možno aj s vášňami. Ktosi prstom ukázal na iného človeka a označil ho za nepriateľa. Nepriateľom sa stal človek z mäsa a kostí, s nádejami, túžbami, prostým životom. Jeho jedinou vinou bolo, že mal inú vlasť, inú národnosť, iné vierovyznanie.“ Na území Ukrajiny už mesiace umierajú ľudia v boji o vlastné územie a z Ruska prúdi vojenská a materiálna pomoc separatistom. Ukrajina práve zažíva svoje vlastné Sudety.
13.12.2024 05:15 Ponúkam zopár upresnení k vyjadreniam dvoch šikovníkov z aktuálneho vedenia Slovenských Brancov. Schopnosť tárať a vykrúcať sa je zrejme tiež súčasťou ich výcviku, lebo v nej dosahujú nadpriemerné výkony. Nestálo by to už za zmienku nebyť toho, že sa venujú aj mne osobne a pokúšajú sa navodiť dojem, že som si pri písaní článku vypomáhal „vykonštruovanými obvineniami, tendečnými a zavádzajúcimi informáciami a vyfabulovanými klamstvami“. Nuž sa na tieto ich „odhalenia“ pozrime zblízka.
13.12.2024 05:15 V predchádzajúcom článku som popísal fenomén paravojenských oddielov pôsobiach na území Slovenskej republiky a tiež dominantne ruský vplyv na ich organizáciu a fungovanie. Prinášam rozhovor so slovenským občanom Martinom Keprtom, ktorý pred štyrmi mesiacmi odišiel do Rostova na Done a odtiaľ sa presunul na výcvikovú bázu 15 interbrigády armády Doneckej ľudovej republiky. Je už niekoľko dní ťažko ranený, nie je však priamo ohrozený na živote a komunikuje. V rozhovore vysvetľuje svoje postoje, motivácie, ale aj aktuálnu situáciu v miestnych ozbrojených zložkách a prináša informácie o ich výzbroji, výstroji a výcviku. Tvrdí, že už nejaký čas je armáda Doneckej ľudovej republiky regulérnou armádou. Voči prezidentovi Zacharčenkovi má silný rešpekt. Rozhovor bol autorizovaný.
13.12.2024 05:15 Prekvapenie, s akým naši ľudia prijímajú sporadické správy o Slovákoch na bojiskách východnej Ukrajiny ma priviedlo k zamysleniu, prečo sú vlastne prekvapení. Čosi také sa predsa dalo očakávať už veľmi dávno a naša krajina sa už pred rokmi stala farmou, na ktorej sa rodia nové talenty pre ozbrojený boj muža proti mužovi. Ukážeme si to na najnovšom príklade Martina Keprtu, bojovníka na strane proruských separatistov. Je náhoda, že sa ocitol práve tam a práve na proruskej strane? Isteže nie, jednoducho si ho vychovali. Hoci o tom možno on sám dodnes tak celkom nevie.
13.12.2024 05:15 Nezvyknem podporovať rôzne výzvy a ani zachraňovať svet. Teraz však prekypelo, amfora mojej trpezlivosti bola naplnená až po okraj, keď som strávil niekoľko dní zoznamovaním sa so skutočným stavom pamiatok na slávnu minulosť, o ktorej sme ešte pred pár rokmi vôbec netušili. Sto rokov pred Kristom stáli na hradnom kopci, keltské stavby postavené rímskymi remeselníkmi a architektami. Stáročia dostávali stopy tej minulosti riadne zabrať, aktuálne sa však chystá definitívna zlatá rana, posledný úder, z ktorého sa už akropola nespamätá - a s tým sa už zmieriť nedokážem. O to viac, že je skutočný stav maskovaný za ľúbivé a farebné vizualizácie žiarivej budúcnosti, v skutočnosti sa však kozmeticky chystá sprístupnenie zvyškov iba jednej z viacerých nájdených budov. Všetky ostatné chcú zasypať, či prekryť v mene výstavby jazdiarne, ktorú ktovie prečo volajú stále obnovou, hoci pôjde o moderný kulturák pre pár sto návštevníkov bez akejkoľvek historickej hodnoty. Pod dlažbou nádvoria hradu roky chátrajú nesprístupnené pamiatky z toho istého obdobia a nik na ne dodnes nenašiel peniaze. Ak chcete vedieť viac, či sa dokonca pripojiť k tejto výzve, čítajte ďalej, alebo navštívte stránku SOS Bratislavský hrad